Ľahkou matematikou vieme vypočítať, že plne využité textové pole príspevku prečítame za asi minútu päťdesiat. Otázne je, koľko takých príspevkov na Instagrame skutočne je, ktoré by využívali úplnú kapacitu textového poľa a zaplnili by ju do poslednej bodky. Keď sme si už ale načrtli modelovú situáciu a získali aké-také výsledky, rada by som poukázala na výsledok. Prečítať kompletný instagramový príspevok tak zaokrúhlene trvá dve minúty. V priebehu intenzívneho 15-minútového scrollovania ma zaujme maximálne päť takýchto príspevky. Dohromady by som tak tejto aplikácii venovala desať minút čistého, zmysluplného čítania. Ja tam ale denne strávim mnohonásobne viac času.
Houston, máme problém
Rovnaká situácia sa naskytá aj v prípade Facebooku. Niekedy mám pocit, že sa z toho stáva akási rutina - sedíš na gauči v obývačke, v telke beží nejaký seriál, ktorý vnímaš len po audiostránke a prehrabávaš sa facebookovým obsahom. Niečo si prečítaš, niečo okomentuješ, niečo si pozrieš... A napokon zistíš, že z plánovanej polhodiny oddychu sa stali tri hodiny aktívneho používania sociálnych sietí. Je to zlé? Ja neviem. Ide o mimoriadne individuálnu otázku, ktorá sa však postupne stáva globálnym problémom.
Tu by som rada odkázala na dokument The Social Dilemma, ktorý sa okrem iného venuje miestu sociálnych sietí a moderných technológií v každodennom živote ľudí 21. storočia. Hlavná reč sa týka telefónov, ku ktorým sú ľudia doslova pripútaní. Niektoré scény sú na môj vkus príliš zdramatizované a zveličené a v realite sa s nimi nestotožňujem, ale chápem, že tvorcovia chceli poukázať na naliehavosť a "veľkosť" problému. Pretože moderné technológie sa skutočne stávajú problémom a tu by ma mohli zastaviť mnohí so zoznamom plusov, ktoré tieto novinky zo sebou priniesli.
Uznávam, je ich mnoho, a preto konštatujem, že ani tento problém nemá čierno-biele riešenie a osobne sa domnievam, že k technológiám nemusíme zaujímať výhradne kladný alebo naopak záporný postoj. Vec sa má však tak, že v súčasnosti je spoločnosť kritickejšia, a keďže už niekoľko rokov máme možnosť technológie bližšie spoznať, trochu si ich omakať a vyskúšať v bežnom živote, už nejde o "nové hračky". Stávame sa tak kritickí a premýšľaví, čo je dobre. Na druhej strane nás to ale čím ďalej tým viac pohlcuje.
Vďaka spomínanému kritickému nadhľadu si mnohí uvedomujú, že nové generácie majú skutočný problém. Čoraz viac sa presúvame do online sveta a ani si to neuvedomujeme. Nejde len o online vyučovanie či online pracovné stretnutia, ale tiež o voľný čas, túžbu po relaxe, zábave, vzdelaní alebo "zabití nudy".
Samozrejmosť ako limetka v mojite
Už tretí deň mám červené, podráždené oči a ráno ma dokonca bolieva hlava. Včera som za notebookom kvôli školským záležitostiam sedela od deviatej rána do štvrtej poobedia s občasnými prestávkami na toaletu. Po štvrtej som riešila pracovné záležitosti a o hodinu neskôr sa "zrelaxovala" pri trojhodinovom filme. Bolo deväť hodín večer a pri pohľade do zrkadla som sama sebe nedokázala uveriť, že som naozaj neplakala. Opuchnutá tvár, kruhy pod červenými očami, vrásky na čele. Ľahla som si do postele a z nevysvetliteľných príčin som sa ďalšiu polhodinu venovala striedavo Instagramu, Facebooku, Twitteru a Pinterestu. Povedala som si, že cez víkend si dám pauzu a nebudem pozerať do monitora. Aká je realita?
Neodkladne som potrebovala dokončiť skupinovú úlohu do školy. Keď som už sedela za tým stolom, pustila som si aj pár záznamov z prednášok, ktoré som tento týždeň zmeškala alebo nebola schopná vnímať. Stihli ubehnúť tri hodiny. Dobre, fajn, je to za mnou. Čo idem robiť teraz? Pozrela by som si seriál, napadlo mi. Notebook som nestihla ani poriadne vypnúť a už som ho zapínala kvôli seriálu. V tomto bode je zjavné, že došlo k nejakej chybe v metrixe.
Faktom je, že v súčasnosti sú takmer všetky naše aktivity priamo či nepriamo viazané na moderné technológie a pozeranie do monitorov. Chceš si oddýchnuť? Zapneš si telku. Chceš sa dohodnúť s kamarátmi na stretnutí? Otvoríš Messenger. Chceš upiecť koláč? Vygoogliš recept. Stalo sa to takou samozrejmosťou, ako limetka v mojite.
Si s tým v pohode?
V zásade je jedno, či preferuješ mobil, notebook, počítač, televízor či iné druhy technológií. Stále hľadíš na niečo, čo nie je tvojmu oku prirodzené. Je iné, keď za počítačom musíš stráviť celé hodiny kvôli škole či práci, a tiež je iné, keď si tak krátiš čas sledovaním seriálov na Netflixe alebo hraním videohier. V takom prípade predsa máš na výber. Patrím ku generácii, ktorá vyrastala na detskom ihrisku a internet začala riešiť až okolo 12. roku života. Pamätám si na časy, kedy to ešte nebolo také rozšírené a aj telefóny vyzerali úplne inak. Nepamätám si ale, kedy presne bola tá tenká hranica medzi nami a technológiami narušená, ba čo viac, zdevastovaná.
Rada hovorím, že moderné technológie sú dobrými sluhami, ale veľmi zlými pánmi. V sieťach sa vieš zamotať na poriadne dlho a dokonca vďaka/kvôli ním môžeš odignorovať skutočný svet aj na niekoľko dní či týždňov. Osobne patrím medzi ľudí, ktorí stoja za názorom, že predchodcom zmeny nemusí byť revolúcia, anarchia alebo iné nepokoje. Ku zmene vedie čisté a spontánne uvedomenie. Skús sa teda pozrieť, koľko času tráviš na sociálnych sieťach, internete či hľadení do monitora alebo mobilu celkovo a opýtaj sa svojho vnútorného ja, či je s tým v pohode. Možno ťa odpoveď prekvapí.
ilustračné foto: unsplash/Ashkan Forouzani/Kate Torline/Christopher Ott/ROBIN WORRALL
